Nie je dôležité, aký veľký je skutok, či koľko ľudí si ho všimne. Dôležité je vziať na seba úlohu starostlivosti a konať ju úprimne a nezištne malými každodennými skutkami. Takto deti zistia, že viac dostávajú ako dávajú a zažijú pravú radosť v spoločenstve. DOBROčiny nie sú o aktivizme. Je to o odvahe priblížiť sa, nadviazať kontakt s utrpením blížnych a konať pre nich skutky milosrdenstva. Po vykonaní DOBROčinu sa snažíme, aby sa deťom dostala spätná väzba od tých, ktorým pomohli. Vedieme ich k reflexii nad tým, čo pekné vykonali, aby sa potešili a ostal v nich radostný zážitok. Ak si uvedomia, že cez nich sa prejavilo milosrdenstvo, uveria v Božiu moc.