Pravá podstata Laudato si‘ je v umení povedať si dosť a zastaviť sa. Uvážlivo pristupovať ku všetkým zdrojom, či už sú udržateľné alebo nie. Taška z udržateľného materiálu stráca na význame, ak k nej postupne pribudne ďalšia a ďalšia a ďalšia. Ak sa neustále naháňame za dokonalými ekologickými riešeniami, za najudržateľnejšími z udržateľných, veľmi ľahko dokážeme skĺznuť k zelenému materializmu. Konzumný spôsob života si môžu dovoliť len niektorí, dokonca na úkor iných. Mať nové nohavice nie je len mojou záležitosťou, je za tým viac. Na ich výrobu sú možno zneužívané deti, ktoré pracujú v neľudských podmienkach a na ich výrobu sa musel vyklčovať les. Nakupovanie nie je len ekonomický úkon, ale je aj mravným úkonom. Obrátiť sa od svojho ega k eku pri našej spotrebe neznamená len vyberať si zelené riešenia, ale zamyslieť sa nad tým, ako je naše nakupovanie prepojené so vzťahmi druhých (integrálna ekológia) a či si netreba povedať dosť. Vždy pomôžu tieto tri otázky:

• Potrebujem to?
• Naozaj to potrebujem?
• Nakoľko to „naozaj“ potrebujem?