Problém ekologickej krízy má dve strany: environmentálnu a ľudskú. Keď povieme deťom, aby si predstavili chudobného človeka, tak ako prvé im napadne, že je to človek, ktorý má málo peňazí. Jedna z najznámejších odborníčok na tému chudoby,  Ruby K. Payne zdôrazňuje, že chudoba nie je len o nedostatku peňazí. Zatiaľ čo jedna časť ľudstva žije v nadbytku, v tej druhej počujeme plač chudobných a biednych, hoci bohatí aj chudobní majú rovnakú dôstojnosť.

Hlavnými škodcami vzťahov sú podľa pápeža Františka kultúra vyraďovania a technokratická mentalita, ktorá zveličuje úlohu technologického pokroku, prostredníctvom ktorého možno manipulovať bez obmedzenia (porov. Laudato si’, 107). Liekom na kultúru vyraďovania je naučiť deti mať úprimný záujem o druhých bez postranných úmyslov. Starostlivosť, vzájomná pomoc a angažovanie sa pre druhých sú základom obnovy narušených ľudských vzťahov. Obnovujú dôveru a život v spoločenstve. Izolácia a zahľadenosť do seba nie sú nikdy cestou nádeje a uskutočnenia obnovy; je ňou blízkosť a kultúra stretnutia. (porov. Fratteli tutti, 28)

Naučiť sa spolu s deťmi vytvárať priateľstvá, ktoré prekonávajú narcizmus, prijímajú druhého taký, aký je a venujú mu pozornosť, je dobrým návodom na záchranu poškodených vzťahov. Je dôležité počúvať druhého, ale aj pozrieť sa na svet jeho očami. Môže sa stať, že DOBROčin, ktorý by sa nám veľmi páčil, by v skutočnosti nebol pre druhého pomocou, ale záťažou. Napríklad, ak s deťmi vymyslíme DOBROčin, počas ktorého ideme poupratovať dom starkej, ktorá býva sama, nakúpime čistiace prostriedky za 20 €, zazvoníme a zistíme, že starká nepotrebuje upratať, ale poteší ju, že sa s ňou porozprávame. Veďme deti k tomu, aby nielen videli potreby druhých, ale aj zhodnotili, či pomoc, ktorú chcú ponúknuť, je dobrom pre druhého a spoločný domov.